Ak by sme mali urobiť novodobý rebríček potrieb človeka, vážne by som rozmýšľala, čo by bolo navrchu. Nevedela by som sa rozhodnúť medzi jedlom a internetom. Naozaj, sex je až tretí. Vidím, to nie len na svojom okolí, ale sama na sebe. Napríklad teraz. Máme sa s priateľom sťahovať do nového bytu, jediné, prečo tam ešte nie sme, je to, že tam nie je internet.

Nie je to tak, že by sme hrali nonstop online hry alebo sa nevedeli odtrhnúť od kontrolovania facebooku (dobre, asi aj to :D). Je to preto, že všetko sa dnes rieši cez net, práca, komunikácia s priateľmi, bežné vybavovačky, kultúra, umenie. Všetko. Proste všetko. Chcete si pustiť film? Internet. Chcete nájsť novú hudbu? Internet. Chcete písať prácu do školy? Internet. Chcete nájsť kde je najlepšia oprava mobilov? Internet. Potrebujete nájsť prehliadku Bratislavy v angličtine? Zázračné slová Bratislava guide sú hneď zadané v googli. A tak môžeme pokračovať do nekonečna. Čudujem sa, že ešte cez internet nevaríme (pretože sex už cez neho mávame).

Na jednej strane je to veľmi efektívne, šikovné a prínosné. Na druhej strane mám z toho trochu strach. Strach, že spejeme k úplnej odpojenosti od prírody. Že za nás všetko robia počítače. Že sa už nevieme orientovať bez navigácie. Každý recept si radšej overíme na googli. Nenajeme sa bez toho, aby sme to neodfotili. Nepríjemné témy preberáme radšej cez chaty ako osobne. Mám strach, že prestávame robiť to, čo nás robí ľuďmi.

Myslím, že internet je veľmi užitočný nástroj, ale je na nás, aby sme sa nestali my jeho nástrojom ;-). Ako sa hovorí dobrý sluha, zlý pán a myslím, že čo sa techniky týka, platí to stopercentne. Dúfam, že sa nedožijeme nejakej reality ako zo sci-fi filmov, kedy sa vlády ujmú počítače. Aj keď možno by sme si to spoza tých monitorov a displejov ani nevšimli.