Som Jana a dostala som sa do situácie z ktorej si neviem pomôcť dostať sa von. Chcela by som mať kúzelný prútik, aby som vedela vrátiť späť čas alebo zo sveta vymazať ten deň, kedy som stretla Miloša a bláznivo sa do neho zamilovala. Nie len takého Miloša, Miloša, ktorý je manželom mojej najlepšej kamarátky.

Stalo sa to v jeden krásny letný večer. Čakala som na kamarátku na teraske nášho obľúbeného podniku a popíjala víno. Užívala som si jeden z prvých teplých večerov a tešila sa na to, ako si s Martinkou konečne poriadne pokecáme. V tom mi pípla na telefóne správa. Martinka píše, že prísť nemôže, pretože jej padlo stráženie detičiek a že takto na rýchlo už nikoho nezohnala. Bola som síce sklamaná, ale hold, čo sa dá robiť, chystala som sa dopiť svoje víno, zaplatiť a namiesto večera u víne si prečítať nejakú dobrú knižku. Keď už som bola na odchode stretla som pri bare Miloša. Prehodili sme pár slov a zistili sme, že sa nám stalo to isté, aj jemu kamarát odvolal stretnutie. Miloš ma pozval na víno, že vraj preto aby tu nepopíjal sám a nevyzeral ako alkoholik.  Povedala som si, prečo nie, aj tak som to mala v pláne. Bavili sme sa celé hodiny a oboch nás to neskutočne bavilo. Uvedomili sme si ako veľmi s rozumieme. Najprv mi rozprával o tom ako začínal vo firme na sieťové prvky, ratanový nábytok a dnes vedie obchod farby trnava. Rozprával mi o strastiach podnikania. Po pár drinkoch sme sa dostali k partnerstvu a k tomu, že je vlastne vo vzťahu s Mirkou nešťastný, hneď na to mi začal lichotiť a neviem, či to bolo spôsobené hladinou alkoholu v krvi, ale pobozkali sme sa a neprestali s tým až po kým som sa nezdvihla a v podstate neušla domov. Odvtedy mi každý deň píše a chce sa stretnúť... Neviem, čo mám robiť.